Register partnerov verejného sektora je zákonom ustanovený zoznam údajov o partneroch verejného sektora. Vznik povinnosti registrácie v tomto registri môže vyplynúť aj pre ambulancie/lekárne. Je to tak z dôvodu existencie právnych vzťahov medzi ambulanciou/lekárňou na jednej strane a zdravotnými poisťovňami na druhej strane z titulu úhrady zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Povinnosť registrovať sa v registri partnerov však pre ambulancie/lekárne vzniká až v prípade, ak príjmu finančné plnenia v určitej výške, a to či už od zdravotnej poisťovne, resp. od štátu alebo iného subjektu verejného sektora. Táto téma je pre ambulancie a lekárne dôležitá aj z toho dôvodu, že ak sa stanú partnerom verejného sektora, ale nesplnia si povinnosť registrácie, budú im finančné plnenia od zdravotnej poisťovne pozastavené.

Viac sa dočítate tu.

Lekár, ktorý sa rozhodne mať vlastnú ambulanciu, môže zdravotnú starostlivosť poskytovať ako fyzická osoba - podnikateľ alebo ako spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). Prípadne sa môže lekár rozhodnúť odkúpiť už zabehnutú ambulanciu. Na čo si však pri kúpe ambulancie musí dávať pozor? V najbližších riadkoch Vám poskytneme všetky podstatné informácie pre založenie a kúpu ambulancie.

Viac sa dočítate tu.

Počas života sme neustále obklopovaní právnymi vzťahmi. Výnimkou nie je ani poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V tomto článku si najprv priblížime ako vzniká právny vzťah medzi pacientom a poskytovateľom ZS. Zodpovieme otázku, kedy poskytovateľ ZS nie je povinný uzavrieť dohodu s pacientom a tiež si povieme, aké sú možnosti odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Viac sa dočítate tu.

Zdravotná dokumentácia, spôsob jej vedenia, či otázka okruhu osôb, ktoré môžu do nej nahliadať, predstavuje pre mnohých alchýmiu. A právom. Právna úprava je na viacerých miestach nedomyslená alebo príliš chaotická. V dnešnom článku sa budeme venovať možnosti viesť zdravotnú dokumentácia výlučne v elektronickej forme. 

Viac sa dočítate tu.

Informovaný súhlas pacienta je základným stavebným kameňom správne poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Práve v dôsledku informovaného súhlasu, ktorému predchádza náležité poučenie dochádza k budovaniu partnerského vzťahu medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom. Pričom je potrebné ho vnímať ako prostriedok zabezpečujúci udržanie balansu a dôvery v procese diagnostiky a liečby. Čo ale v prípade, ak osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, nie je spôsobilá na udelenie súhlasu? Máme za to, že viacerým zdravotníckym pracovníkom prichádzajúcim do styku s takýmito pacientmi napadla táto otázka.

Viac sa dočítate tu.

Ambulantná zdravotná starostlivosť sa vo všeobecnosti poskytuje priamo v ambulancii, a to počas schválených ordinačných hodín. Zákon o zdravotnej starostlivosti (z. č. 576/2004 Z.z.) však umožňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí pacienta. Takúto starostlivosť zákon označuje ako domáca starostlivosť. Kedy je však možné domácu starostlivosť poskytovať? Poďme sa spolu na to pozrieť.

Viac sa dočítate tu.

Doplnkové ordinačného hodiny sú pre niektorých veľkou neznámou, iní v nich nevidia zmysel, hlavne s ohľadom na všetky povinnosti, ktoré je potrebné za účelom ich poskytovania splniť. Jedná sa o pomerne nový právny inštitút, ktorý ešte hľadá svoje plnohodnotné uplatnenie medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V článku poukážeme na najväčšiu výhodu, ktorú doplnkové ordinačné hodiny poskytujú, za týmto účelom sa budeme bližšie venovať ekonomickej stránke tohto inštitútu, najmä v kontexte aktuálnych úhrad poskytovaných  zdravotnými poisťovňami za zdravotné výkony.

Viac sa dočítate tu.

Ambulantná zdravotná starostlivosť poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je najčastejšie poskytovaná v rámci bežných ordinačných hodín. Od 1. januára 2019 je však možné poskytovať zdravotnú starostlivosť aj počas doplnkových ordinačných hodín. Aké sú podmienky zavedenia doplnkových ordinačných hodín, ich úhrady a objednávania sa na ne cez informačný systém? Poďme sa na to spolu pozrieť z pohľadu právnej úpravy.

Viac sa dočítate tu.

Určite sa už zdravotnícky pracovník (či už v ambulancii alebo v lekárni) niekedy stretol s tým, že mu pacient nahlásil nežiadúce účinky lieku, ktoré sa u neho prejavili. Prípadne sa prejavili u pacienta priamo po podaní lieku zdravotníckym pracovníkom v zdravotníckom zariadení. Je však potrebné takéto nežiadúce účinky liekov niekomu hlásiť? Na čo môže byť informácia o nežiadúcich účinkoch liekov využiteľná? Zistite v článku.

Viac sa dočítate tu.