Pracovný pomer je možné skončiť viacerými spôsobmi, ktoré vymedzuje priamo Zákonník práce (z. č. 311/2001 Z.z.). Jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je výpoveď. Pre jej uplatnenie však platia prísne zákonné pravidlá. Aké pravidlá to sú? To si povieme v najbližších riadkoch.

Viac sa dočítate tu.

Pacient, u ktorého došlo následkom zdravotníckeho výkonu  k poškodeniu jeho zdravia, sa môže obrátiť na súd a domáhať náhrady škody za nemajetkovú ujmu alebo ujmu na zdraví. Nemôže tak urobiť kedykoľvek, ale v určitom čase. Právna úprava totiž rieši premlčacie doby. Sú rôzne pri nároku na náhradu finančnej satisfakcie za spôsobenú nemajetkovú ujmu a tiež pri nároku na náhradu škody na zdraví. V podcaste sa dozviete aj to, kedy začína plynúť daná lehota a aké skutočnosti musia nastať, aby bolo možné sa  domáhať náhrady škody.

Viac sa dočítate tu.

V praxi sa stáva, že neatestovaný lekár zaradený v špecializačnom štúdiu ošetruje pacientov a lekársku správu opečiatkuje pečiatkou lekára - svojho garanta, ktorý má ukončené špecializačné štúdium, avšak nie je pri ošetrení pacienta prítomný. V podcaste si povieme, ako je to s používaním spomenutej pečiatky a ak ju použije neatestovaný lekár, či ide o správne vedenú zdravotnú dokumentáciu.

Viac sa dočítate tu.

V rámci vzdelávacieho procesu sa rodičia a školy často stretávajú s otázkou ospravedlňovania neprítomnosti žiakov z dôvodu ochorenia. Školský zákon jasne vymedzuje situácie, kedy je potrebné predložiť lekárske potvrdenie o chorobe, najmä pri dlhšej neprítomnosti dieťaťa v škole, či škôlke. Tento článok sa zameriava na vysvetlenie pravidiel týkajúcich sa predkladania potvrdení o chorobe, povinností lekárov a rodičov, a na dôležitosť vzájomnej spolupráce medzi školami, rodičmi a zdravotníckymi zariadeniami v kontexte legislatívnych zmien účinných od 01.06.2024.

Viac sa dočítate tu.

V článku sa budeme venovať právnej úprave odstupného a odchodného v zmysle Zákonníka práce. Tieto dva nároky zamestnancov pri skončení pracovného pomeru sú kľúčové, pretože zabezpečujú finančnú kompenzáciu v závislosti od dôvodu ukončenia pracovného pomeru. Poskytneme prehľad paragrafov venovaných týmto témam a objasníme situácie, v ktorých zamestnancovi vzniká nárok na tieto dávky. Špeciálnu pozornosť budeme venovať aj rozdielom medzi odstupným a odchodným a podmienkam, za ktorých môže byť zamestnancovi poskytnuté.

Viac sa dočítate tu.

Bezpečnosť pacienta je kľúčovým aspektom poskytovania zdravotnej starostlivosti, a preto je jej zlepšovanie neustálou prioritou pre poskytovateľov zdravotných služieb. Nástrojom na zabezpečenie vysokých štandardov v tomto smere je interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta (ISHBP). Tento systém umožňuje identifikovať, analyzovať, riadiť a predchádzať nežiaducim udalostiam spojeným s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V súlade so zákonnými požiadavkami od 1. januára 2021, musí každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zaviesť a dodržiavať ISHBP, čím zabezpečuje ochranu pacientov a zvyšuje kvalitu poskytovaných služieb.

Viac sa dočítate tu.

Vyberanie poplatkov za termín prednostného vyšetrenia je otázkou, nad ktorou premýšľa nie jeden poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Aj keď existujú spoplatnené spôsoby objednávania pacientov na prednostný termín, legislatíva to neumožňuje. V septembri by sa poslanci Národnej rady SR mali zaoberať novelou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia, ktorú predložila skupina poslancov. Jej cieľom je umožniť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako to bolo do roku 2005, objednávať pacientov za poplatok. Navrhujú, aby to mohla byť štvrtina ordinačných hodín. Ako  by to malo v praxi fungovať a či budú musieť mať ambulancie upravené ordinačné hodiny, sa dozviete v podcaste.

Viac sa dočítate tu.

V dnešnej digitálnej dobe sa otázka ochrany osobných údajov stáva čoraz dôležitejšou. Spracúvanie osobných údajov je každodennou súčasťou našich životov, od bežných administratívnych úkonov až po sofistikované technologické procesy. Práve preto je kľúčové rozumieť základným pojmom a zásadám, ktoré regulujú túto oblasť. Právny rámec spracovania osobných údajov tvoria dva základne právne predpisy. V prvom rade je to Nariadenie GDPR (2016/679), ktoré má vo všeobecnosti prednosť pred národnou právnou úpravou a zákon o ochrane osobných údajov (z. č. 18/2018 Z. z.). Tento článok sa zameriava na objasnenie pojmov, ako sú osobné údaje a spracúvanie osobných údajov, a podrobne sa venuje zásadám, ktoré musia byť pri tomto procese dodržané.

Viac sa dočítate tu.

Bezpečnosť pacienta je kľúčovým aspektom poskytovania zdravotnej starostlivosti, a preto je jej zlepšovanie neustálou prioritou pre poskytovateľov zdravotných služieb. Nástrojom na zabezpečenie vysokých štandardov v tomto smere je interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta (ISHBP). Tento systém umožňuje identifikovať, analyzovať, riadiť a predchádzať nežiaducim udalostiam spojeným s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V súlade so zákonnými požiadavkami od 1. januára 2021, musí každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zaviesť a dodržiavať ISHBP, čím zabezpečuje ochranu pacientov a zvyšuje kvalitu poskytovaných služieb.

Viac sa dočítate tu.

Vyberanie poplatkov za termín prednostného vyšetrenia je otázkou, nad ktorou premýšľa nie jeden poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Aj keď existujú spoplatnené spôsoby objednávania pacientov na prednostný termín, legislatíva to neumožňuje. V septembri by sa poslanci Národnej rady SR mali zaoberať novelou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia, ktorú predložila skupina poslancov. Jej cieľom je umožniť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako to bolo do roku 2005, objednávať pacientov za poplatok. Navrhujú, aby to mohla byť štvrtina ordinačných hodín. Ako  by to malo v praxi fungovať a či budú musieť mať ambulancie upravené ordinačné hodiny, sa dozviete v podcaste.

Viac sa dočítate tu.